SKA na SlOvEnSkU
Tak ako to vlastne bolo a je zo Ska a Reggae v našich končinách? Možno si teraz niekto pomyslí že tieto dva príbuzné štýly sú len módnym hudobným výstrelkom tohto obdobia, keď celá plejáda našich súčastných “komerčných“ skupín (i keď nie nekvalitne) kde-tu hrá Ska (akože leto a tak - už sa to tak robilo pred dvadsiatimi rokmi v Británii). Vážnejšie sa dajú brať len punkové kapely, ktoré tiež občas zahrajú Ska. Možno, že si to niekto spojí zo v súčastnosti známou Ska skupinou Polemic, lebo asi inú nepozná a niekto sa nad tým ani nepozastaví, len tak si z rádia vypočuje nejaké pesničky, ktoré majú húpavú melódiu. Ale možno viacerí z vás čo tento príspevok čítajú, vedia o čom to všetkom je. Určite to nie je len súčastná módnosť, a ak ste s tých Polemicových, vedzte že Polemic tu vôbec nebol prvý a nie je ani jediný aj keď Polemicu všetka česť. Teda dík za tú všetku námahu v skutočnom presadení a propagovaní týchto štýlov u nás, ale aj v Čechách a ostatných okolitých krajinách. Lenže v skutočnosti prvá vlna tu bola už pred dvadsiatimi rokmi!
Nástup nových hudobných štýlov Punk a New Wave v polovici a koncom
sedemdesiatych rokov Amerike a Británii, priniesol aj nečakaný záujem
týchto skupín a ich fanúšikov aj o vtedy už do úzadia zatlačeného v
Británii už predtým známeho, (veľa jamajských hudobníkov tvorilo, žilo
a ešte žije práve tam) dvadsať rokov starého jamajského Ska a o desať
rokov mladšieho módneho Reggae (na vrchole bol práve Bob Marley) a
všetkých ich odnoží. V tedy vznikli aj čisto Ska revivalové skupiny a
veľký návrat zažili aj niektorý pôvodný jamajský speváci či skupiny.
Postupne sa ako tzv. druhá vlna Ska alebo British Ska - 2 tone,
preniesola na celú západnú Európu a bola známa po celom svete.
Samozrejme sa rôznymi ťažkými cestičkami (kôli komunistickému zriadeniu
= všetko západné je skazené) dostal aj k nám, vtedy ešte
Československa. Bolo to hlavne počúvaním rakúskeho rádia Ö3, rádia
Luxemburg, aj pozeraním programu pre mladých “Okay“ na rakúskej stanici
ORF 1, blízkosť
západných hraníc bola výhoda pre Bratislavu, ktorá sa stala hudobnou
baštou (aj pre iné hudobné žánre). Nahrávky, vinilové platne a časopisi
ako “Bravo“, alebo “Popcorn“ (zdroj inšpirácie v obliekaní, info o
skupinách..., no nebolo ich až tak veľa) či iné sa tu dali zohnať na
neoficiálnej hudobnej burze, čo to sa dalo počuť na diskotékach
(povestné boli na bratislavských Kramároch). Nový fanúšikovia sa začali
obliekať po vzore britskej kultovej skupiny MADNESS - čierne alebo
pepitové obleky s nohavicami mrkvového stryhu (tzv.mrkváče alebo Baggy
Trousers), biele košele s čiernymi úzkymi kravatami, všakovaké odznaky
(aj domácky zhotovené), čierne úzke štýlové okuliare, biele ponožky a
čierne mokasíny alebo biele vysoké tenisky aj popísané skupinami alebo
pokreslené šachovnicou, občas klobúk či čierny baret, biele tričká s
cez šablónu striekanými motývami (napr. logo Madness a pod.),
tzv.baloňákové
a šusťákové plášte či čierne dlhé kabáty s bielimi šálmi, dlhá ofina a
strih vlasov s pomenovaním “na reggae“. Dnes už, nevedno prečo, u nás
tento štýl obliekania vymrel ale na západe stále existuje už od
šesdesiatych rokov - MODS. Obliekali sa tak aj všetky naše Ska
kapely dokonca aj ranný Polemic, aj niekdajší Bez ladu a skladu alebo
sa do dnes obliekajú aj Laura a její tygři . Takýto si hovorili
“Mednisáci“ alebo “Registi“, ktorí sa však, tak ako hlavne “punkeri“
mohli dostať do pozornosti vtedajšej Štátnej bezpečnosti (ŠTB, ktorí
monitorovali aj koncerty) či Verejnej bezpečnosti (VB -Polície), ktoré
mali mimoriadne tvrdé právomoci na potlačenie kohokoľvek a čohokoľvek,
čo sa podľa nich zdalo byť nekomunistickou kultúrou, teda proti
štátnemu zriadeniu. Mohli ich podľa výzoru označiť za fašistov (čo nebola samozrejme pravda),
čo
vyvolalo nemalé problémy, ktokoľvek mohol skončiť na polícii s
poriadnym výpraskom, byť evidovaný ako vyvrheľ spoločnosti, mal
problémi v škole či práci. Počúvaním nahrávok sa nechali inšpirovať aj
mladý nádejný hudobníci, ktorým sa táto hudba samozrejme nesmierne
páčila. Vznikli skupiny, ktoré túto hudbu u nás propagovali skoro celé
desaťročie. Žial Ska (tu sa hovorilo aj o európskom reggae) sa stalo
len lokálnou záležitosťou Bratislavy a okolia. Tu začína vychádzať aj
prvý ska zin HOPSASA. Vydalo sa približne 10 čísel. Punkový zin
INFLAGRANTI písal Koňýk zo Zóny – A.
Prvými takýmito skupinami boli BRUTUS (1979 – 1984) a VENTIL RG (1979 – 1985, predtým SKRAT), v Čechách bolo len reggae : pôvodný YO-YO BAND a BABALET
s dnes už zosnulým lídrom Alešom Drvotou. Ich energická hudba sa
čoskoro dostala do povedomia. Brutus zo speváčkou Janou Krajčovičovou
(neskôr skupina Madam), bola vyhľadávanou skupinou a ich koncerty v
kluboch (bývalý malý Muko klub na bratislavskej Hejdukovej ulici býval
preplnený do prasknutia) bývali vypredané. Žial ich pôsobenie netrvalo
dlho, kôli skladbe “Stríčko Sam“ sa stali nežiadúcou skupinou (tak ako
neskôr Zóna A, ktorá to ale prežila) a to znamenalo ich koniec. Ventil
RG sa stal zo všetkých najznámejší, najlepšia zostava bola od roku
1982-83 s večným rebelom Robom Grigorovom
a po jeho odchode do MIDI
(ktorý čiastočne tiež hrali Reggae a Ska), sa vrátil z vojenčiny Jano
Kuric. Ich vystúpenia sa stali legendárnymi, dva krát dokonca vypredali
bratislavský Park kultúry a oddychu (PKO) a tiesnilo sa tam až dva a
pol tisíc ľudí, čo na tú dobu bolo dosť veľa, veď toľko ľudí prilákali
len také megakapely ako Elán. Zaujímavé boli ich humorné dvojzmyselné
ironické texty (ktoré písal textár Dano Mikletič, dnes producent),
niektoré narážali na upadajúci komunistický režim s problémami tej
doby, čo im prinieslo nemalé starosti z vystupovaním. Vtedy všetky tzv.
amatérske skupiny museli prejsť cez schvaľovatciu komisiu (hlavne texty
- napr.Ventil RG musel v skladbe Neónová nová vlna-zo západného New
Wave, oficiálne spievať Neónová mladá vlna), všetko bolo kontrolované,
koncerty sa museli vybavovať len oficiálne napr. cez Socialistický zväz
mládeže (SZM) alebo Obvodné kultúrne a osvetové strediská (ObKas) a
pod., ľahko sa mohli dostať do nemilosti a bol koniec. Išlo o postoje,
texty a aj výzor. Určité skúsenosti mali aj členovia začínajúceho
Polemicu ešte v roku 1988-89. Ale aj tak
to
pritom bolo hlavne o zábave. Žial Ventil RG nemohli nič oficiálne vydať
na žiadnych nosičoch (boli len neoficiálne nahrávky z rozhlasového
štúdia a koncertov), čo po siedmych rokoch prispelo k ich rozpadu. Ale
zato vyhrali ako laureáti súťaž Slovenskej politickej piesne (aká
irónia – komunistickej, ale mohol to byť akýsi odrazový mostík) v
Martine a celoštátnej v Sokolove 1983. Ako satisfakcia vyšiel po
revolúcii v roku 1991 spomienkový album ale návrat sa nekonal. Ich
nástupcami sa stala skupina Videk, ale tá už je o niečom inom. Ďalšími
skupinami, ktoré inšpiroval aj Ventil RG, síce z menšími úspechmi ale
vynikajúce, boli: najznámejší ACYLPIRÍN (bývalý DEFEKT, ich prvý saxafonista hral v Brutuse, ich líder Martin Minárik hral krátko vo Ventile RG, chvíľu s nimi hral aj
Miki
Mikuška z punkového Ex-Tipu, niektoré texty tiež napísal Dano
Mikletič), ktorí boli tiež laureátom politickej piesne v Martine 1986, HALIER (po rozpade dvaja členovia prešli do Acylpirínu), PEPERMINT, lozorňanský INSTANT (ich bývalí bubeník Peter Česnek spieval aj v Polemicu a saxafonista Peter “Pepe“ Huraj je s Polemicom až dodnes), FILTER, TITUL, DECENT, KONFLIKT R.
Všetky mali mnoho skalných fanúšikov a často koncertovali vo
vypredaných kluboch a kultúrnych strediskách. Koncety sa konali najviac
v Dome lodníkov, DK Vajnorská, PKO a v B-čku. Tieto všetky skupiny
hrali v strede a koncom osemdesiatych rokov, ale členovia postupne
poodchádzali na vojenčinu, skupiny sa postupne porozpadávali a už sa
nikdy neobnovili a dokonca po nich neostali žiadne nahrávky. Postupné
opadnutie a vytratenie druhej Ska vlny vo svete aj u nás a nástup
nových hudobných žánrov ho hlavne u nás úplne pochovali. Začiatkom
deväťdesiatych rokov nastúpila ďalšia, tzv. tretia vlna Ska – Thirld
Wave Ska, (ale už ako menšinový žáner) v západnej Európe aj po celom
svete, ale u nás to postrehlo len veľmi málo ľudí a vtedy nastúpil
Polemic aby tu u nás Ska znovu vzkriesil!