SKA na SlOvEnSkU
Tak ako to vlastne bolo a je zo Ska a Reggae v našich končinách? Možno si teraz niekto pomyslí že tieto dva príbuzné štýly sú len módnym hudobným výstrelkom tohto obdobia, keď celá plejáda našich súčastných “komerčných“ skupín (i keď nie nekvalitne) kde-tu hrá Ska (akože leto a tak - už sa to tak robilo pred dvadsiatimi rokmi v Británii). Vážnejšie sa dajú brať len punkové kapely, ktoré tiež občas zahrajú Ska. Možno, že si to niekto spojí zo v súčastnosti známou Ska skupinou Polemic, lebo asi inú nepozná a niekto sa nad tým ani nepozastaví, len tak si z rádia vypočuje nejaké pesničky, ktoré majú húpavú melódiu. Ale možno viacerí z vás čo tento príspevok čítajú, vedia o čom to všetkom je. Určite to nie je len súčastná módnosť, a ak ste s tých Polemicových, vedzte že Polemic tu vôbec nebol prvý a nie je ani jediný aj keď Polemicu všetka česť. Teda dík za tú všetku námahu v skutočnom presadení a propagovaní týchto štýlov u nás, ale aj v Čechách a ostatných okolitých krajinách. Lenže v skutočnosti prvá vlna tu bola už pred dvadsiatimi rokmi!
Nástup nových hudobných štýlov Punk a New Wave v polovici a koncom sedemdesiatych rokov Amerike a Británii, priniesol aj nečakaný záujem týchto skupín a ich fanúšikov aj o vtedy už do úzadia zatlačeného v Británii už predtým známeho, (veľa jamajských hudobníkov tvorilo, žilo a ešte žije práve tam) dvadsať rokov starého jamajského Ska a o desať rokov mladšieho módneho Reggae (na vrchole bol práve Bob Marley) a všetkých ich odnoží. V tedy vznikli aj čisto Ska revivalové skupiny a veľký návrat zažili aj niektorý pôvodný jamajský speváci či skupiny. Postupne sa ako tzv. druhá vlna Ska alebo British Ska - 2 tone, preniesola na celú západnú Európu a bola známa po celom svete. Samozrejme sa rôznymi ťažkými cestičkami (kôli komunistickému zriadeniu = všetko západné je skazené) dostal aj k nám, vtedy ešte Československa. Bolo to hlavne počúvaním rakúskeho rádia Ö3, rádia Luxemburg, aj pozeraním programu pre mladých “Okay“ na rakúskej stanici ORF 1, blízkosť západných hraníc bola výhoda pre Bratislavu, ktorá sa stala hudobnou baštou (aj pre iné hudobné žánre). Nahrávky, vinilové platne a časopisi ako “Bravo“, alebo “Popcorn“ (zdroj inšpirácie v obliekaní, info o skupinách..., no nebolo ich až tak veľa) či iné sa tu dali zohnať na neoficiálnej hudobnej burze, čo to sa dalo počuť na diskotékach (povestné boli na bratislavských Kramároch). Nový fanúšikovia sa začali obliekať po vzore britskej kultovej skupiny MADNESS - čierne alebo pepitové obleky s nohavicami mrkvového stryhu (tzv.mrkváče alebo Baggy Trousers), biele košele s čiernymi úzkymi kravatami, všakovaké odznaky (aj domácky zhotovené), čierne úzke štýlové okuliare, biele ponožky a čierne mokasíny alebo biele vysoké tenisky aj popísané skupinami alebo pokreslené šachovnicou, občas klobúk či čierny baret, biele tričká s cez šablónu striekanými motývami (napr. logo Madness a pod.), tzv.baloňákové a šusťákové plášte či čierne dlhé kabáty s bielimi šálmi, dlhá ofina a strih vlasov s pomenovaním “na reggae“. Dnes už, nevedno prečo, u nás tento štýl obliekania vymrel ale na západe stále existuje už od šesdesiatych rokov - MODS. Obliekali sa tak aj všetky naše Ska kapely dokonca aj ranný Polemic, aj niekdajší Bez ladu a skladu alebo sa do dnes obliekajú aj Laura a její tygři . Takýto si hovorili “Mednisáci“ alebo “Registi“, ktorí sa však, tak ako hlavne “punkeri“ mohli dostať do pozornosti vtedajšej Štátnej bezpečnosti (ŠTB, ktorí monitorovali aj koncerty) či Verejnej bezpečnosti (VB -Polície), ktoré mali mimoriadne tvrdé právomoci na potlačenie kohokoľvek a čohokoľvek, čo sa podľa nich zdalo byť nekomunistickou kultúrou, teda proti štátnemu zriadeniu. Mohli ich podľa výzoru označiť za fašistov (čo nebola samozrejme pravda), čo vyvolalo nemalé problémy, ktokoľvek mohol skončiť na polícii s poriadnym výpraskom, byť evidovaný ako vyvrheľ spoločnosti, mal problémi v škole či práci. Počúvaním nahrávok sa nechali inšpirovať aj mladý nádejný hudobníci, ktorým sa táto hudba samozrejme nesmierne páčila. Vznikli skupiny, ktoré túto hudbu u nás propagovali skoro celé desaťročie. Žial Ska (tu sa hovorilo aj o európskom reggae) sa stalo len lokálnou záležitosťou Bratislavy a okolia. Tu začína vychádzať aj prvý ska zin HOPSASA. Vydalo sa približne 10 čísel. Punkový zin INFLAGRANTI písal Koňýk zo Zóny – A. Prvými takýmito skupinami boli BRUTUS (1979 – 1984) a VENTIL RG (1979 – 1985, predtým SKRAT), v Čechách bolo len reggae : pôvodný YO-YO BAND a BABALET s dnes už zosnulým lídrom Alešom Drvotou. Ich energická hudba sa čoskoro dostala do povedomia. Brutus zo speváčkou Janou Krajčovičovou (neskôr skupina Madam), bola vyhľadávanou skupinou a ich koncerty v kluboch (bývalý malý Muko klub na bratislavskej Hejdukovej ulici býval preplnený do prasknutia) bývali vypredané. Žial ich pôsobenie netrvalo dlho, kôli skladbe “Stríčko Sam“ sa stali nežiadúcou skupinou (tak ako neskôr Zóna A, ktorá to ale prežila) a to znamenalo ich koniec. Ventil RG sa stal zo všetkých najznámejší, najlepšia zostava bola od roku 1982-83 s večným rebelom Robom Grigorovom a po jeho odchode do MIDI (ktorý čiastočne tiež hrali Reggae a Ska), sa vrátil z vojenčiny Jano Kuric. Ich vystúpenia sa stali legendárnymi, dva krát dokonca vypredali bratislavský Park kultúry a oddychu (PKO) a tiesnilo sa tam až dva a pol tisíc ľudí, čo na tú dobu bolo dosť veľa, veď toľko ľudí prilákali len také megakapely ako Elán. Zaujímavé boli ich humorné dvojzmyselné ironické texty (ktoré písal textár Dano Mikletič, dnes producent), niektoré narážali na upadajúci komunistický režim s problémami tej doby, čo im prinieslo nemalé starosti z vystupovaním. Vtedy všetky tzv. amatérske skupiny museli prejsť cez schvaľovatciu komisiu (hlavne texty - napr.Ventil RG musel v skladbe Neónová nová vlna-zo západného New Wave, oficiálne spievať Neónová mladá vlna), všetko bolo kontrolované, koncerty sa museli vybavovať len oficiálne napr. cez Socialistický zväz mládeže (SZM) alebo Obvodné kultúrne a osvetové strediská (ObKas) a pod., ľahko sa mohli dostať do nemilosti a bol koniec. Išlo o postoje, texty a aj výzor. Určité skúsenosti mali aj členovia začínajúceho Polemicu ešte v roku 1988-89. Ale aj tak to pritom bolo hlavne o zábave. Žial Ventil RG nemohli nič oficiálne vydať na žiadnych nosičoch (boli len neoficiálne nahrávky z rozhlasového štúdia a koncertov), čo po siedmych rokoch prispelo k ich rozpadu. Ale zato vyhrali ako laureáti súťaž Slovenskej politickej piesne (aká irónia – komunistickej, ale mohol to byť akýsi odrazový mostík) v Martine a celoštátnej v Sokolove 1983. Ako satisfakcia vyšiel po revolúcii v roku 1991 spomienkový album ale návrat sa nekonal. Ich nástupcami sa stala skupina Videk, ale tá už je o niečom inom. Ďalšími skupinami, ktoré inšpiroval aj Ventil RG, síce z menšími úspechmi ale vynikajúce, boli: najznámejší ACYLPIRÍN (bývalý DEFEKT, ich prvý saxafonista hral v Brutuse, ich líder Martin Minárik hral krátko vo Ventile RG, chvíľu s nimi hral aj Miki Mikuška z punkového Ex-Tipu, niektoré texty tiež napísal Dano Mikletič), ktorí boli tiež laureátom politickej piesne v Martine 1986, HALIER (po rozpade dvaja členovia prešli do Acylpirínu), PEPERMINT, lozorňanský INSTANT (ich bývalí bubeník Peter Česnek spieval aj v Polemicu a saxafonista Peter “Pepe“ Huraj je s Polemicom až dodnes), FILTER, TITUL, DECENT, KONFLIKT R. Všetky mali mnoho skalných fanúšikov a často koncertovali vo vypredaných kluboch a kultúrnych strediskách. Koncety sa konali najviac v Dome lodníkov, DK Vajnorská, PKO a v B-čku. Tieto všetky skupiny hrali v strede a koncom osemdesiatych rokov, ale členovia postupne poodchádzali na vojenčinu, skupiny sa postupne porozpadávali a už sa nikdy neobnovili a dokonca po nich neostali žiadne nahrávky. Postupné opadnutie a vytratenie druhej Ska vlny vo svete aj u nás a nástup nových hudobných žánrov ho hlavne u nás úplne pochovali. Začiatkom deväťdesiatych rokov nastúpila ďalšia, tzv. tretia vlna Ska – Thirld Wave Ska, (ale už ako menšinový žáner) v západnej Európe aj po celom svete, ale u nás to postrehlo len veľmi málo ľudí a vtedy nastúpil Polemic aby tu u nás Ska znovu vzkriesil!