about Mods
28. 1. 2007
Počiatky.
Pôvod tejto subkultúry možno hľadať v povojnovom období v dvoch krajinách, a to v Taliansku a Veľkej Británii. Mladí ľudia sa chceli odlišovať od svojho okolia a najlepším prostriedkom bola móda. Nastala konjunktúra priemyslu, mladí ľudia sa mohli zamestnať a keď mali prostriedky, začali si kupovať módne oblečenie. Najväčší popud pre mládež boli dva filmy z obdobia “La Dolce Vita“ a to “Holiday in Roma“ s Gregory Peckom a Audrey Hepburn a “La Dolce Vita“ od režiséra Federica Feliniho. Gregory Peck tam Andrey Hepburn vozí na známom skútry “Vespa“ a má oblečený značkový oblek.
V Londýne sa to začalo v roku 1958. Subkultúra Mods, čo je skratka slova Modernism, vznikla z partií mladých chlapcov. Niektorí žijú v rodinách, ktoré vlastnia obchody s oblečením. Títo Early Mods boli vačšinou zo strednej triedy, a boli teda posadnutí novými módami a hudobnými štýlmi, ako teda úzke talianske obleky, Jazz a Rhythm&Blues. Svoj spoločenský život napĺňali celonočnými výletmi. Ich všeobecný názor bol hlavne odbočovať od radu Teddy boys (anglická subkultúra 50 rokov ). Tento názor si zastávali aj ich rivali - rockeri. Teddy boys boli ovlyvnení americkým rock´n´rollom, obliekacím štýlom Edwardian a účesom pompadour alebo quiff (v dnešnej dobe ho možno vidieť hlavne v psychobilly scéne).
Tento životný štýl sa vyvíjal a začal sa ponúkať všetkým anglickým mladým ľuďom všetkých vrstiev. Mods sa rozšíril aj mimo hudobných záľub ako Jazz a Rhythm&Blues. Zahrňnuje už aj počúvanie Soulu (obzvlášť Motown), jamajského Ska a Bluebeatu. Aj oni sa podujali na rozvinutie výrazného typu britskej Beat hudby a R&B - napríklad skupiny Small Faces, The Who and The Yardbirds. Menej známe anglické skupiny súvisiace so scénou Mod boli aj The Action, The Creation, a John´s Children.
Mods sa stretávajú v nočných kluboch – Coffe Bars
(napr. Twisted Wheel Club - Manchester alebo Rouring Twenties a Jazz At
The Flamengo v Londýne), kde predvádzajú svoje oblečenie a tanečné
kroky. Ich typický spôsob prepravy sú skútre - Lambretta alebo Vespa.
Hlavným dôvodom používania skútrov bolo to, že boli lacnejšie než
vtedajšie automobily a samozrejme boli moc pohodlní, aby sa vozili
verejnou dopravou. Po vydaní zákonu, ktorý požadoval aspoň jedno spätné
zrkadielko na každom motocykli, mods na výsmech zákonu pridávajú na
svoje Vespy a Lambertty 4, 10 alebo dokonca aj 32 zrkadielok!
Mladá subkultúra známa ako rockeri (jazdia na motorokách Harley Davidson a nosia čierne kožené bundy) majú občas šarvátky s modmi, vedúcich k bitkám na pobreží (Brighton, Margate a Hastings) - rok 1964. Mods a rockers viedli tieto konflikty z dôvodu vzájomného nesúhlasu užívania si života tej druhej strany.
Pokles a nové začiatky.
Hnutie Mods bolo vlastne produktom meniacej sa kultúry a možno bolo nevyhnutné aby sa celá scéna sama zahltila. V čase keď Bobby Moore (bývalý anglický futbalista) držal Svetový pohár v lete 1966, tak scéna mod bola na okraji zrútenia. Prispelo k tomu aj zmedializovanie a napodobňovanie Mods, ale aj Psychodelická hudba a začala vzrastať kultúra Hippies, a veľmi veľa modov opúšťa svoju kultúru. Kultúra Hippies ale predstavovala pasívny pohľad na život, ktorý bol opakom energického života modov. Kapely ako The Who a The Faces zmenili svoj hudboný štýl a už sa neprezentovali ako mods.
V najbližšej dobe sa znovu rodia noví Mods s podobnou filozofiou a vzhľadom - Hard Mods
(Gang Mods). Kladú už menší dôraz na nové módne trendy, skracujú si
vlasy – účes Continental alebo Skiffle Cut, prebratý od jamajských Rude Boys, a považujú sa za prvých Skinheads.
Držia sa pôvodnej mod hudby, ale aj novších trendov ako je Skinhead
Reggae a ponechávajú si základný vzhľad modov - trojgombíkové obleky,
Fred Perry a Ben Shermen košele, Sta-Prest nohavice a Levi´s jeans, ale
pridávajú aj doplnky pracovnej triedy – traky (braces) a topánky Dr.
Martens. Ostatní Mods, ktorí neprepadli trendu Hippies, hlavne
zámožnejšia mládež si hovorí Smooth Mods.
Znovuzrodenie a neskoršie vplyvy.
Film Quadrophenia z roku 1979 (réžia: Franc Roddam, recenzia: www.csfd.cz), kde hlavnú úlohu hrá Sting, založený na rovnamennom albume skupiny The Who (1973) a jeho úvodnej piesne My Generation, inšpiruje ľuďí a čiastočne pomáha znovuzrodeniu hnutia Mods - Anglicko, koniec 70-tych rokov. Nasleduje ich aj Severná Amerika počas začiatku 80-tych rokoch, hlavne Južná Kalifornia. Veľa z týchto nových mods je ovplyvnených energickým britským Punk rockom, s Power Pop ale aj britským Ska. Na čele tochto znovuzrodenia vystupuje skupina The Jam, ale aj Secret Affair, Purple Hearts, The Chords, The Wapors, The Lambrettas, či Graduate.
V roku 1986 vzniká muzikálový film Absoute Beginners
(réžia: Julien Tempel, na motívy novely Colina Mc Innesa), ktorý sa
odohráva v roku 1958 a hovorý o počiatkoch Mods, mládeži strednej
triedy. Soundtrack nahrali také hviezdy ako David Bowie, Sade, The
Style Council, ale aj Jerry Dammers (ex-The Specials), Clive Langer
(producent Madness) a Laurel Aitken!
V 90-tych rokoch sa Britpop scéna chytá nápadných vplyvov mods - kapely ako Suede, Oasis, Blur, Pulp a Ocean Colour Scene (spolupracovali s Paulom Wellerom). Mods spravili dôležitú časť na štýle severného soulu, založeného na nejasných amerických nahrávkach z 60-tych a 70-tych rokov. Kultúra mods sa rozšírila do celého sveta a dnes predovšetkým existuje ako undergroundová kultúra. Vplýva aj na niektorých hudobníkov nemeckej elektronickej hudobnej scéne, klávesák Erobique, elektronický spevák/skladateľ piesní Lotte ohm. a Frank Popp.
Citáty.
- "Mod je aforizmus pre čisté žitie s ťažkými okolnosťami." - Peter Meaden
- "Ja som mocker." - Ringo Starr (vo filme A Hard Day´s Night, kde odpovedá na otázku či je mod alebo rocker.)
- "Mod je kratšie slovo pre ´mladý, krásny a hlúpy´ - my máme všetko z toho." - Pete Townshend (The Who)
Pôvod tejto subkultúry možno hľadať v povojnovom období v dvoch krajinách, a to v Taliansku a Veľkej Británii. Mladí ľudia sa chceli odlišovať od svojho okolia a najlepším prostriedkom bola móda. Nastala konjunktúra priemyslu, mladí ľudia sa mohli zamestnať a keď mali prostriedky, začali si kupovať módne oblečenie. Najväčší popud pre mládež boli dva filmy z obdobia “La Dolce Vita“ a to “Holiday in Roma“ s Gregory Peckom a Audrey Hepburn a “La Dolce Vita“ od režiséra Federica Feliniho. Gregory Peck tam Andrey Hepburn vozí na známom skútry “Vespa“ a má oblečený značkový oblek.
V Londýne sa to začalo v roku 1958. Subkultúra Mods, čo je skratka slova Modernism, vznikla z partií mladých chlapcov. Niektorí žijú v rodinách, ktoré vlastnia obchody s oblečením. Títo Early Mods boli vačšinou zo strednej triedy, a boli teda posadnutí novými módami a hudobnými štýlmi, ako teda úzke talianske obleky, Jazz a Rhythm&Blues. Svoj spoločenský život napĺňali celonočnými výletmi. Ich všeobecný názor bol hlavne odbočovať od radu Teddy boys (anglická subkultúra 50 rokov ). Tento názor si zastávali aj ich rivali - rockeri. Teddy boys boli ovlyvnení americkým rock´n´rollom, obliekacím štýlom Edwardian a účesom pompadour alebo quiff (v dnešnej dobe ho možno vidieť hlavne v psychobilly scéne).
Tento životný štýl sa vyvíjal a začal sa ponúkať všetkým anglickým mladým ľuďom všetkých vrstiev. Mods sa rozšíril aj mimo hudobných záľub ako Jazz a Rhythm&Blues. Zahrňnuje už aj počúvanie Soulu (obzvlášť Motown), jamajského Ska a Bluebeatu. Aj oni sa podujali na rozvinutie výrazného typu britskej Beat hudby a R&B - napríklad skupiny Small Faces, The Who and The Yardbirds. Menej známe anglické skupiny súvisiace so scénou Mod boli aj The Action, The Creation, a John´s Children.

Mladá subkultúra známa ako rockeri (jazdia na motorokách Harley Davidson a nosia čierne kožené bundy) majú občas šarvátky s modmi, vedúcich k bitkám na pobreží (Brighton, Margate a Hastings) - rok 1964. Mods a rockers viedli tieto konflikty z dôvodu vzájomného nesúhlasu užívania si života tej druhej strany.
Pokles a nové začiatky.
Hnutie Mods bolo vlastne produktom meniacej sa kultúry a možno bolo nevyhnutné aby sa celá scéna sama zahltila. V čase keď Bobby Moore (bývalý anglický futbalista) držal Svetový pohár v lete 1966, tak scéna mod bola na okraji zrútenia. Prispelo k tomu aj zmedializovanie a napodobňovanie Mods, ale aj Psychodelická hudba a začala vzrastať kultúra Hippies, a veľmi veľa modov opúšťa svoju kultúru. Kultúra Hippies ale predstavovala pasívny pohľad na život, ktorý bol opakom energického života modov. Kapely ako The Who a The Faces zmenili svoj hudboný štýl a už sa neprezentovali ako mods.

Znovuzrodenie a neskoršie vplyvy.
Film Quadrophenia z roku 1979 (réžia: Franc Roddam, recenzia: www.csfd.cz), kde hlavnú úlohu hrá Sting, založený na rovnamennom albume skupiny The Who (1973) a jeho úvodnej piesne My Generation, inšpiruje ľuďí a čiastočne pomáha znovuzrodeniu hnutia Mods - Anglicko, koniec 70-tych rokov. Nasleduje ich aj Severná Amerika počas začiatku 80-tych rokoch, hlavne Južná Kalifornia. Veľa z týchto nových mods je ovplyvnených energickým britským Punk rockom, s Power Pop ale aj britským Ska. Na čele tochto znovuzrodenia vystupuje skupina The Jam, ale aj Secret Affair, Purple Hearts, The Chords, The Wapors, The Lambrettas, či Graduate.

V 90-tych rokoch sa Britpop scéna chytá nápadných vplyvov mods - kapely ako Suede, Oasis, Blur, Pulp a Ocean Colour Scene (spolupracovali s Paulom Wellerom). Mods spravili dôležitú časť na štýle severného soulu, založeného na nejasných amerických nahrávkach z 60-tych a 70-tych rokov. Kultúra mods sa rozšírila do celého sveta a dnes predovšetkým existuje ako undergroundová kultúra. Vplýva aj na niektorých hudobníkov nemeckej elektronickej hudobnej scéne, klávesák Erobique, elektronický spevák/skladateľ piesní Lotte ohm. a Frank Popp.
Citáty.
- "Mod je aforizmus pre čisté žitie s ťažkými okolnosťami." - Peter Meaden
- "Ja som mocker." - Ringo Starr (vo filme A Hard Day´s Night, kde odpovedá na otázku či je mod alebo rocker.)
- "Mod je kratšie slovo pre ´mladý, krásny a hlúpy´ - my máme všetko z toho." - Pete Townshend (The Who)
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář