The Offspring: Splinter
24. 1. 2007
Pamätáte sa na tých skejťákov z telky. Vyzerali ako ty najšťastnejší
ľudia na svete, ako ľudia bez problémov, ako ľudia ktorých trápilo len
to či si po ďalšom skoku nabijú kostrč alebo potešia oko pozerajúcich
sa. Ale aby som im úplné nekrivdil, nebodaj nevytváral image flákčov je
tu ešte jedna dôležitá vec, ktorú musel každý z nich bezchybne
zvládnuť. Vravím o hádzaní vajíčok do kamery.........no čo už si
spomínate? Ty bystrejší určite odhalili, že som písal o klipe kapely
Offspring Self-Esteem a tým pádom im udeľujem čestný titul bystruška
roka 2004. Celé by to bolo super, akurát že tento klip ste mohli vídať
niekedy na konci horúceho leta 1994, krátko potom ako Offspring, lebo o
nich je reč vydali svoj prelomový album SMASH. Vtedy im svet ležal pri
nohách, mohli urobiť čo len chceli, vydať sa ktorýmkoľvek smerom, teda
okrem jedného a pravé tým sa vydali. Inak povedané niekomu zachutilo
byť hrávaný a tak sa ten niekto nechal uniesť mainstreamovov vlnou až
niekam kde možno ani nechcel byť. Veď ako inak by sa dal
charakterizovať albumy, ktoré nasledovali po tom z roku 94? Boli to
diela presiaknuté prvoplánovosťou erste klasse a zaváňajúce úpadkom,
ale nie o tom som chcel.
Posuňme sa do prítomnosti a ta vraví, resp. chcela by vravieť niečo o tom, že Offspring sa snažia svojim novým, v poradí už siedmim albumom nazvaným Splinter vrátiť na pozície, ktoré im voľakedy pravom patrili, a o ktoré po tom vlastnou vinou prišli. Niesom si istý či im tento album zaručí návrat až na úroveň posvätného roku 1994, ale určite je Splinter tým najlepším čo som od Offspring v posledných rokoch počul. Líder kapely Dexter Holland sa konečne po rokoch dokazovania svojej skladateľskej impotencie ukázal ako schopný napísania poctivých melodických, miestami až príliš chytľavých piesní. Na svoje si prídu takmer všetci, ktorí sa niekedy dostali do stretu s touto kalifornskou štvoricou. Album obsahuje klasické punkovice (Long Way Home, Race Against Myself), ktoré síce postrádajú akúkoľvek originalitu, ale keď je ich na albume len pár nie je tá bezradnosť až taká do oči bijúca. Samotný prvý singel The Worst Hangover Ever, okrem toho, že jasne dokázal to staré dobre známe, že v jednoduchosti je sila, predstavuje takmer vrchol albumu, nebyť krásne húpavého rege Spare Me The Details, ktoré by aj tú najnudnejšiu párty dokázalo zmeniť na bujarú záležitosť s nutnou návštevou „spokojných“ susedov. Ale pozor, aby to cele nevyznelo, že mame dočinenia s albumom naozajstných kvalít je nutné spomenúť nemohúcnosť s akou sa kapela pri niektorých piesňach potáca. Či už sa jedna o skladbu Da Hui, ktorá znie presne tak isto ako pred pár rokmi skladba Staring At The Sun z albumu Americana, alebo skladba When You're in Prison, ktorá sa chce, bohužiaľ veľmi neúspešne podobať na jeden z tých vydarených hitových singlov typu Come Out And Play z albumu MASH.
Keď už nič viac tak si The Offspring aspoň trochu napravili, tú za posledné roky dosť pošramotenú povesť, ale myslím, že od tejto kapely sa v budúcnosti veľké zázraky čakať nedajú. 8 z 10 recenzentov zaručene odporúča odchod do hudobného dôchodku, keďže nemá význam, aby tridsaťpäť roční hrali hudbu pri ktorej sa musíte nutne tváriť ako dvadsiatníci. Nechcem album Splinter odsúdiť do pekiel horúcich, ale obávam sa presne vyhovuje kategórii: vypočuť par krát a pri nejakej akcii ho potom vytiahnuť z pod vrstvy prachu a na niekoľko minút oprášiť jeho zašlú slávu. Hou dohovorila som.
Posuňme sa do prítomnosti a ta vraví, resp. chcela by vravieť niečo o tom, že Offspring sa snažia svojim novým, v poradí už siedmim albumom nazvaným Splinter vrátiť na pozície, ktoré im voľakedy pravom patrili, a o ktoré po tom vlastnou vinou prišli. Niesom si istý či im tento album zaručí návrat až na úroveň posvätného roku 1994, ale určite je Splinter tým najlepším čo som od Offspring v posledných rokoch počul. Líder kapely Dexter Holland sa konečne po rokoch dokazovania svojej skladateľskej impotencie ukázal ako schopný napísania poctivých melodických, miestami až príliš chytľavých piesní. Na svoje si prídu takmer všetci, ktorí sa niekedy dostali do stretu s touto kalifornskou štvoricou. Album obsahuje klasické punkovice (Long Way Home, Race Against Myself), ktoré síce postrádajú akúkoľvek originalitu, ale keď je ich na albume len pár nie je tá bezradnosť až taká do oči bijúca. Samotný prvý singel The Worst Hangover Ever, okrem toho, že jasne dokázal to staré dobre známe, že v jednoduchosti je sila, predstavuje takmer vrchol albumu, nebyť krásne húpavého rege Spare Me The Details, ktoré by aj tú najnudnejšiu párty dokázalo zmeniť na bujarú záležitosť s nutnou návštevou „spokojných“ susedov. Ale pozor, aby to cele nevyznelo, že mame dočinenia s albumom naozajstných kvalít je nutné spomenúť nemohúcnosť s akou sa kapela pri niektorých piesňach potáca. Či už sa jedna o skladbu Da Hui, ktorá znie presne tak isto ako pred pár rokmi skladba Staring At The Sun z albumu Americana, alebo skladba When You're in Prison, ktorá sa chce, bohužiaľ veľmi neúspešne podobať na jeden z tých vydarených hitových singlov typu Come Out And Play z albumu MASH.
Keď už nič viac tak si The Offspring aspoň trochu napravili, tú za posledné roky dosť pošramotenú povesť, ale myslím, že od tejto kapely sa v budúcnosti veľké zázraky čakať nedajú. 8 z 10 recenzentov zaručene odporúča odchod do hudobného dôchodku, keďže nemá význam, aby tridsaťpäť roční hrali hudbu pri ktorej sa musíte nutne tváriť ako dvadsiatníci. Nechcem album Splinter odsúdiť do pekiel horúcich, ale obávam sa presne vyhovuje kategórii: vypočuť par krát a pri nejakej akcii ho potom vytiahnuť z pod vrstvy prachu a na niekoľko minút oprášiť jeho zašlú slávu. Hou dohovorila som.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář