To čo cítiš, povedz ešte dnes...
Bol raz jeden chlapec, ktorý sa
narodil chorý. Bola to nevyliečiteľná choroba.
V 17 rokoch mohol každú chvíľu zomrieť.
Žil stále len utiahnutý v dome pod
dohľadom svojej matky. Raz toho už mal
dosť a tak sa rozhodol, že sa pôjde
prejsť do mesta. Poprosil svoju matku o
dovolenie a ona mu to umožnila. Keď sa
prechádzal, videl množstvo obchodov.
Keď šiel okolo jedného obchodu s
hudobninami, uvidel nádherné dievča,
asi v jeho veku. Bola to láska na prvý
pohľad. Otvoril dvere a vstúpil
dovnútra. Nedíval sa po ničom inom, iba
po nej. Stále viac sa približoval k
nej.Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala
sa: „ Môžem Vám nejako pomôcť?“ Behom
toho si myslel, že je to ten najkrajší
úsmev, aký kedy vo svojom živote videl
.Pocítil potrebu pobozkať ju práve v
tejto chvíli. Koktavo jej odpovedal: „
Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som kúpil
jedno CD.“ Bez premyslenia zobral prvé
CD, aké mal po ruke. „Chceš to
zabaliť?“ dievča sa opýtalo s úsmevom. Odpovedal,
že áno. A ona mu ho išla zabaliť. Keď
mu ho podala, rozlúčili sa a on odišiel.
Od toho dňa navštevoval tento obchod
pravidelne, aby kúpil nejaké CD. To
dievča mu vždy jednotlivé CD balila. On
si ich bral domov a zabalené ukladal do
šuflíka. Príliš sa hanbil, aby ju
niekam pozval. Akokoľvek to skúšal, nešlo mu
to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom
povzbudiť, aby sa ďalší deň odvážil, a
on sa chytil za srdce a... a vyšiel
odvážne k obchodu. Kúpil si CD a ako
vždy, dostal ho zabalené. Vzal CD a keď
sa ona nepozerala, rýchlo jej nechal na
pulte lístok s jeho telefónnym číslom a
vybehol z obchodu von.Cŕŕŕn!!! Matka zobrala slúchadlo :
„Áno?“ , bola to ona, pýtala sa na
neho,matka začala úplne zničená plakať a
povedala“ „Ty to nevieš?“ ... Včera
zomrel.“ Bolo príliš dlhé ticho, až na
plač matky, ktorý sa ozýval v
slúchadle.Neskôr vstúpila matka do izby svojho
syna, aby si ho pripomenula. Rozhodla
sa začať s triedením jeho vecí. Otvorila
šuflík a na jej prekvapenie zbadala
hŕbu zabalených CD. Jedno z nich otvorila a
našla tam lístok. Bolo na ňom napísané:
„Ahoj!!! Si fakt milý, chcel by si si
niekedy so mnou vyjsť von? Mám ťa rada
... Sofia." S hlasitou emóciou otvorila
matka ešte jedno CD a i z toho vypadol
papierik, a aj na všetkých ostatných
stálo to isté....................................
Z toho vyplýva ponaučenie: Takýto je
život ... nečakaj príliš dlho, kým
niekomu povieš, čo cítiš. Povedz to
ešte dnes. Zajtra už môže byť neskoro!!!!
Drobec
(SIMONA, 26. 1. 2007 22:50)